Nejaké tie moje čmáranice xD...

tak toto som splodila pre chvíľkou...nejak ma to chytilo ^_^ keď opäť stvorím niečo na čo sa bude dať aspoň trochu dívať hodím to sem (skôr keď si nájdem čas)...tak tu na to (ak chcete) občas hodte kukuč ;)

Tak a je tu ďalší z mojich výtvorov xD...

Mám pre Vás pár náčrtkov, sú ešte v Vianoc (až teraz som sa dokopala k tomu aby som ich hodila do skenera)... no, môj štýl kresby sa od vtedy veľmi nezmenil, takže by to nemalo vadiť.

Tak na úvod jedna holčina...

Teraz...(a áno, ten dotyčný na obrázku JE mužského pohlavia!)

Pokračujeme...(je to všetko tá istá osoba, a naozaj je to chlap!!)

Mno jo...a ešte taká hlúposť, no je to ten istý mladík ako na minulých obr. len v pravom dolnom rohu a to nad tým je niekto iný (to by Vám ostatne aj tak došlo)

A toť vše! K tejto sérií mojich výtvorov len- áno, som si vedomá toho, že ten chlapec vyzerá ako ženská a to viac menej naschvál! Úprimne povedané, podobné... ehm... charaktery nevytváram často, takže ani slovo! ^__~ ale nie, nie, práveže by som rada počula Váš názor, takže smelo do písania komentov *je si istá, že túto vetu ešte oľutuje* no snáď ste to v zdraví prežili (bez niečoho veľmi podobného záchvatu smiechu *že Aki!*)

(Ne)umytý riad...

pár: Kakashi - Iruka
varovanie: yaoi
poznámka: toto mi ležalo v kompe snáď večnosť...nejak som na to pozabudla, no nedávno som sa na to vrhla a konečne to tu máte xD snáď je to dobré, ja už nemám silu sa v tom znova hrabať...O_o

„Sakra!“ Ticho v miestnosti pretne zúfalí výkrik a zvuk rozbíjajúceho sa skla. Na podlahu do lesklých črepov dopadne so žuchnutím veľký vankúš. Na manželskej posteli kľačí chlap s rukou natiahnutou pred seba. Niekoľko prameňov polodlhých, hnedých vlasov mu vykĺzlo z copu a skrylo mužove oči. Cez líce, po brade, až na plachtu pod jeho nohami stečie slzička, nasledovaná ďalšou a ďalšou. Povlečenie rýchlo vlhne pod spŕškou slaných kvapiek. Ruka klesne, chrbát sa zhrbí.
Som taký idiot. Naivný idiot! Zvalí sa na bok a schúli do klbka. Neviem čo som si myslel.

„Čo ti to tak trvalo?“
„Myslel som, že máš kľúče a ktokoľvek iný predsa môže počkať.“ Kakashi si z úsmevom stiahne masku a chce druhému chlapovi vtisnúť bozk, no ten sa podráždene odtiahne.
„Ideš neskoro. Už som myslel, že ani nedorazíš.“ Ostatne nebolo by to po prvýkrát. Doloží v duchu. Tých jeho nočných výletov do krčiem má už dosť.
„Vieš čo je vonku za činu? To počasie sa asi zbláznilo.“
„Hmm.“ Opáči bez nadšenia Iruka.
„Už strhlo niekoľko striech a polovica dediny je bez elektriny.“ Nenechá sa odradiť nedostatkom záujmu. „Dokonca...“
„Neumyl si riad.“ Preruší jeho monológ naštvane.
„Bol v dreze.“
„Kam som ho dal ja, no aj tak si ho neumyl!“ Zvýši hlas.
„Veď to po mne vždy ešte prejdeš tak...“
„Lebo je to špinavé!“
„Tak vidíš.“
„Nie nevidím!!“ Teraz už kričí naozaj. „Mal si na to aspoň pustiť vodu!“ Chlap so stiahnutou maskou nakukne do kuchyne.
„Ale teraz je čistý.“ Oznámi inteligentne. Irukovi navrie žila na čele.
„Samozrejme! Lebo som ho pól hodinu drhol!!“ Chová sa ako hysterická ženská a vie to, ale nemôže si pomôcť Kakashi ho vie vždy blbosťami vytočiť až do nepríčetnosti.
„No, veď sa zase toľko nestalo. Prestaň si robiť vrásky a poď sem.“ Povie s otvorenou náručou a veľavravne našpúlenými perami. Jediná reakcia, ktorej sa dočká je rázne tresnutie dverí.
Za nimi sa Iruka z roztiahnutými rukami hodí na posteľ. Tá zaprotestuje hlasným praskotom. Zavrie oči a užíva si úžasnú mäkkosť hladiacu jeho zmysli a prenikajúcu aj do rozbúrenej duše. Hlboko sa nadýchne a...prudko otvorí oči. Do nosa mu prenikne známa vôňa milovanej a momentálne aj nenávidenej osoby.
„Sakra!“ Vankúš letiaci izbou, rozbitý pohár. Na márne kúsky. Bez šance zlepiť ho naspäť. Rovnako ako náš vzťah. Pomyslí si trpko. Ležím schúlený, spod pevne zomknutých viečok mi vytekajú potôčiky smútku. Už to nevydržím, ani o sekundu dlhšie! Chová sa ku mne ako k slúžke.
Včera mi len tak napadlo, že ho prekvapím veľkou, niekoľkochodovou večerou. Zabralo mi to celé poobede, ale podarilo sa. Stihol som to a vyzeral naozaj šťastne keď do seba to priam kráľovské jedlo hádzal. Otvorili sme si k tomu fľašu vína a nemusím ani vravieť čo nasledovalo po večeri. No podstatné je, že sme sa jasne dohodli kto má upratať stôl, umyť riad atď. Človek by si povedal, že je to fér, no ako inak, zo stola som spratal ja a tie blbé hrnce, taniere, poháre, príbory a ja neviem čo všetko ešte som drhol ZASE len ja. Ostatne všetko v tomto byte robím ja, periem, žehlím, nakupujem...
Ale nejde len o to. Celkovo, skáčem ako píska. Čo sa sexu týka, musí mať náladu a čas on. Nezáleží na tom, že ja som unavený, bolí ma hlava či mám prácu. To je vždy jedno, no keď on má po misií, alebo je na nervy lebo nezvláda tri decká (nemusím spomínať, že ja ich denne musím krotiť asi desaťkrát viac) tak si ani neškrtnem. Som pre neho ako šľapka! Jediný rozdiel je, že ja zadarmo...vlastne, keď sa tak zamyslím, nájomné za byt a väčšinu výdavkov platí on. Môj učiteľský plat je totiž menej ako skromný a Kakashi to vie. Do prdele! Ja som fakt len dobre platená kurva, ktorá zároveň aj uprace. Len bezcenná ľahko zmanipulovateľná hračka.
Paplón pod mojou hlavou je už celý mokrý. Zrazu sa matrac za mojím chrbtom prehne keď tam dosadne druhá osoba. Na chrbát mi dopadne ruka.
„Hej, čo keby...“ Začne hlbokým podľa neho zvodným hlasom Kakashi.
„Nedotýkaj sa ma!!“ Zvriesknem, bez ohľadu na to, že je odo mňa len pár centimetrov. Spustím nohy na podlahu a rýchlo sa posadím.
„Iruka? Čo sa deje?“ Opäť vo mne vzkypí hnev. Prebodnem ho nevraživým pohľadom.
„Ty máš ešte tú drzosť pýtať sa?!“ Na chvíľu sa zatvári naozaj prekvapene, no potom zo seba predsa len niečo dostane.
„Ak ide o ten riad, prepáč. Vážne, je mi to ľúto. Zabudol som a...“ Hystericky sa rozosmejem neprirodzene vysokým hlasom, ktorý akoby ani nepatril mne. Kakashi na mňa iba vyjavene a s obavami v očiach hľadí. Musím pôsobiť ako blázon. Prestanem. Miestnosťou ako keď utne sa rozhostí hlboké ťaživé ticho, ktoré zo mňa vysaje aj poslednú silu. „Stalo sa niečo?“ Preruší ho stále šokovaný Kakashi.
„Nie.“ Poviem potichu, bez energie a vstanem.
„Kam ideš?“ Neodpovedám, nie je to jeho vec. Záujem a obavy v hlase určite len hrá. Prejdem do chodby.
„Hej!“ Nereagujem, idem ďalej svojou cestou k dverám. Za mnou sa ozvú rýchle kroky. Okolo zápästia sa mi uzavrie silná dlaň. „Iruka, čo to má...?!“
„Daj mi pokoj!!!“ Vykríknem nepríčetne a vytrhnem si ruku z jeho zovretia. Zarazilo ho to, ani mi nezabránil vybehnúť von z bytu. Dole schodami cez dve poschodia až von. Neprenasledoval ma.

Kakashi ešte hodnú chvíľu stál v predsieni a vstrebával čo sa práve stalo. Nemohol uveriť a keby to práve nevidel na vlastné oči ani by neuveril. Netušil čo sa vo vždy mierumilovne sa správajúcom Irukovi skrýva. Tiež nechápal prečo vlastne... Potom akoby sa náhle prebral z tranzu potriasol hlavou so stany na stranu, podišiel k vchodovým dverám dokorán a zavrel ich. Vošiel do obývačky, siahal po TV ovládači keď poza okno preletel pomerne veľký, určite ťažký kontajner. Zreničky sa mu zúžili ďalším šokom. Jeho mozog nebol v tom okamihu schopný sformulovať normálnu vetu, iba nesúvislé útržky.
„Víchrica- strhnuté strechy- Iruka- vonku.“ Vyletel z bytu rýchlejšie než pred tým jeho milenec.
Ten vietor je vážne silný. Preblesne chlapovi predierajúcemu sa búrlivými poryvmi vzduchu k neznámemu cieľu. Musím sa niekde schovať. Už teraz mám čo robiť aby ma neodnieslo a vietor stále naberá na sile. Lenže kam? Obchody aj reštaurácie sú kvôli počasiu zavreté, k Narutovi (ktorý by ma určite prichýlil) je to ďaleko. Kam teda? Ešte je tu jedna možnosť... Nie! Domov sa nevrátim! Zahne do úzkej bočnej uličky, kde je aspoň ako-tak chránený pred zúrivými nápormi nepriaznivého počasia. Úprimne ľutuje, že v afekte vybehol len v tielku a tenkých nohaviciach.
Vyčerpaný sa zvezie popri murovanej stene na zem. Je unavený z namáhavej chôdze proti prúdu vetra, hádky, plaču, proste zo všetkého. Objíme si rukami kolená, zvesí hlavu. Bože, ako som len unavený. Jediné čo si teraz praje je ležať vo svojej pohodlnej, teplej postieľke zamotaný do perín...s rukou okolo pása... To posledné sa mu akosi nezdá, no oči mu klipkajú, nedokáže jasne myslieť. Aj napriek chladu zahryzávajúcemu sa až do morku kostí, pomaly zaspáva.

„Iruka! Iruka!!!“ S námahou kráča vyľudnenými ulicami volajúc meno hľadaného. Už ani nevie ako dlho. Uprostred besnenia prírodných živlov stratil pojem o čase. Zdá sa mu, že sa tu túla už celú večnosť, no pokojne to môže byť iba pár minút. Na Kakashiho tvár znova zahalenú maskou dopadnú prvé kvapky blížiaceho sa lejaku. Iruka kde si!?! Jeho vnútro zovrie neviditeľná ruka. Narastá v ňom panika. Ťažko prehltne. Musím ho čo najrýchlejšie nájsť! Ak sa mu niečo stane nikdy si to neodpustím!
Beží, míňa dom za domom kričiac Irukovo meno, no zatlčené okná mlčia. V tom burácajúcom rachote mu je jedinou odpoveďou ticho. Zastaví sa a pohľadom preletí tmavú oblohu. Čierne búrkové mraky zrazu pretne obrovský blesk. Na okamih spojí nebo a zem, osvieti všetko naokolo. Pátravému oku na sekundu odhalí viac, aj to čo už obklopili tiene.
Tam! Zdalo sa mi, že z tamtej bočnej uličky niečo vytŕča! Leží na ceste. Nie je si istý, ale ide to skontrolovať je to pár metrov od miesta kde stojí. Vykročí, no hneď akoby skamenie. K jeho ušiam doľahne ohlušujúca rana, dozvuky elektrického výboja. Otrasie sa a behom vyrazí k tomu miestu kde to niečo zazrel. Nepredpokladal, že je to dôležité, najskôr sa mu to len zdalo. No o niekoľko krokov ďalej sa presvedčil o opaku. Už videl, je to ležiaca mužská postava. Viac z tej vzdialenosti nerozoznal. Pribehol bližšie a čupol si k zatiaľ neznámej osobe. Asi nejaký opilec. Pomyslel si. Chytil jeho hlavu do dlaní a pootočil k sebe. V momente keď mu odhrnul vlasy dostal skoro infarkt. V rukách držal Irukovu tvár. Je ľadová. Pery má modré, viečka pevne zomknuté, dýcha plytko.
„Iruka...“ Zatrasie s ním, ale ten sa ani nepohne. Je v bezvedomí a podchladený. Panický pocit v ňom stále narastá. Priloží dva prsty na krčnú tepnu, pulz má neuveriteľne slabý. Zdvihne ho na ruky. Postaví sa a s bezvládnym telom v náručí sa vracia domov.

Dvere sa znova, už po druhýkrát v jednom dni rozletia, do bytu vpadne Kakashi nesúci Iruku, ktorý sa ešte stále neprebral. Kašle na vyzúvanie a vbehne s ním rovno do kúpeľne. Posadí ho za zem a oprie o vaňu, jednou rukou ho stále pridŕža aby nespadol a druhou sa natiahne po vodovodnom kohútiku. Zašpuntuje vaňu, chvíľu sleduje ako sa pomaly plní horúcou vodou, potom sa vráti naspäť k bezvedomému Irukovi. Tam sa potýka s menšími problémami pri vyzliekaní, predsa len zbaviť šiat chlapa, ktorý sa ani nehne nie je také ľahké ako by sa mohlo zdať. Keď sa mu to konečne podarí vaňa je plná až po okraj. Ešte do nej pre istotu strčí ruku aby vedel či má voda správnu teplotu. Tak akurát, vzal Iruku opäť do náručia a nedbajúc na to, že bude mokrý ho pomaly pokladá na dno.
Dal si pozor aby hlavu a pleci neponoril, lenže vždy, nech ho oprel ako chcel, keď ho pustil tak sa pomaly kĺzal smerom k vodnej hladine. Takže Kakashi musel sedieť na úzkom kraji veľkej nádoby a podopierať ho. Asi by sa stade aj tak nepohol, je príliš vystrašený aby sa od svojej lásky vzdialil čo i len na krok. Sedí strnulo, je plný napätia, obáv. Sleduje ako telo vo vode pomaly mení svoju nezdravú bielu až sivastú farbu na ružovšiu. Pri tom pohľade sa trochu upokojí. Natiahne ruku a zdvihne jeho tvár tak aby do nej videl.
„Čo to vyvádzaš?“ Šepne viac-menej pre seba a dá mu malí božtek na čelo. Zostane naklonený k nemu a pozoruje výraz jeho tváre. Trochu napätý, no pôsobením horúcej vody to z neho postupne opadáva.
Zrazu sa viečka, ktoré tak usilovne sledoval zašklbali a po ďalšom okamihu prudko otvorili. Oči mu rýchlo kmitali po miestnosti. Niekoľko krát naprázdno otvoril ústa, bol zmätený. No keď zavadil o svoje nahé telo ležiace vo vani v tom momente sa zbalil do klbka a upieral na muža sediaceho pri ňom vyčítavý pohľad. Teda trochu vyčítavý, dosť prekvapený ale hlavne veľmi naštvaný. Keby pohľad zabíjal tak má Kakashi vážne problém. Ten sa však dostaví aj tak, nevie čo povedať. Rozhodne sa pre čo najneutrálnejšiu otázku, ktorá hádam nevyvolá ďalší výbuch.
„Ako ti je?“ Iruka v odpoveď len niečo nezrozumiteľne zabrble do svojich kolien. S povzdychom sa pomrví na nepohodlnom okraji vane. Je mu jasné, že nech sa stalo čokoľvek musí to vyriešiť teraz lebo už inú príležitosť mať nebude. Naberie odvahu.
„Iruka,..“ Ale, nevie ako pokračovať.
„Čo?“ Spýta sa potichu.
„Stalo sa...“ Rozmyslí si to. „Nie, čo sa stalo?“
Nič, ticho.
„No tak.“ Natiahne ruku, pohladí ho po mokrej tvári. „Nech je to čokoľvek, chcem to počuť.“ No on len vzdorovito mlčí schúlený uprostred vane. Po niekoľkých ďalších minútkach ticha to Kakashi predsa len vzdá, omočí si ruku vo vode a zistí, že už je studená. Bez slova sa postaví, odíde, no hneď je zase naspäť. Na skrinku položí poskladaný župan. Zohne sa k vani a vezme Iruku znova na ruky. Tento krát je reakcia okamžitá.
„Hej! Pusti ma!!“ Osobe v jeho náručí sa na tvári zjaví rumenec. Napriek situácií sa musí pousmiať. Vždy sa tak roztomilo červená, ako keby som ho ešte nevidel bez oblečenia.
„Budeš ešte slabý. Skoro zamrznúť to nie je sranda.“
„Polož ma!“ Nedá si povedať.
„Dobre, dobre, počkaj.“ Postaví ho na zem. No keď ho pustí podlomia sa mu kolená a skončí presne tam kde bol. Uzná, že to nepôjde a nechá Kakashiho nech mu navlečie župan a odnesie ho do spálne. Úžasná jemnosť bielej tkaniny zahaľujúcej jeho stále mokré telo ho učičíka a otupí mu zmysli. Už necíti nič z predchádzajúceho hnevu, strachu či nenávisti. Dôvody zloby sú zahalené do oparu ospalosti a príjemných pocitov, ktoré spôsobuje bezprostredná blízkosť milovanej osoby. Kakashi ho položí na posteľ a odchádza.
„Počkaj!“ Ani sám Iruka netuší kde sa to v ňom vzalo. Zrazu má proste pocit, že mu dlží minimálne vysvetlenie. Asi aj ospravedlnenie.
„Áno.“ Otočí sa vo dverách s hlasom plným nádeje.
„Ja...“ Zrazu ho ten nával odvahy opustí, rozpačito sklopí pohľad.
„No, spusti.“ Povie s úsmevom Kakashi a posadí sa k nemu na posteľ.
„P-prepáč, bola to hlúposť.“ Na viac sa nezmôže.
„Áno to bola, ale to je teraz už jedno. Ja chcem vedieť prečo?“ Pred tým posledným slovom spravil významnú pauzu a naklonil hlavu trochu na stranu.
„Ech...t-teda...“ Kokce chlap ležiaci na posteli.
„Došlo mi, že to spustil ten riad, no o čo ide?“ Naklonil sa bližšie, oprel o lakte a zadíval sa do milencových očí. Ten by takýto pohľad asi dlho nevydržal nebyť toho, že sa v nich úplne stratil. Ani nevie ako, už vôbec nie prečo, ale vrhne sa na Kakashiho ústa. Nemôže si pomôcť. Keď on má tak nádherné oči. Ale nebol to dlhý a vášnivý bozk po akom v tom momente Iruka túžil. Iba letmé otretie pier. Lebo na rozdiel od neho si Kakashi situáciu uvedomuje až pridobre a včas sa odtiahne.
„Niečo som sa pýtal.“ Pripomenie. Chlap v župane klesne naspäť na pokrčený paplón. Pritiahne sa trochu bližšie a položí si hlavu do lona sediaceho. Ten tento krát neprotestuje a začne sa len tak z rozmaru pohrávať s jeho mokrými vlasmi.
„Vieš...“ Začne rozprávať Iruka. Zavrie oči, nadýchne sa. „Vadí mi, že sa ku mne chováš ako k slúžke a prostitútke v jednom.“ Vychrlí zo seba jedným dychom. Ruky v jeho vlasoch sa zastavia. Neotvára oči, nechce vidieť ten výraz. Každá sekunda po tom je pre neho priam neznesiteľná. S pevne zomknutými viečkami čaká na rozsudok.
„Ľúbim ťa.“ Zaznie, nie tak úplne odpoveď. V ušiach mu tie dve slová rezonujú stále dookola. Vzhliadne do tváre človeku čo to práve vyslovil. „Myslel som, že to vieš...“ Nechá vyznieť do stratena nemú výčitku.
„Nevedel som.“ Nič iné mu nenapadne. Vidí smútok, ktorý tým prehlásením druhému spôsobí.
„Gomenasai.“ Prilepí za to rýchlo.
„To nič.“ Ústa sa mu roztiahnu v trpkom úsmeve. „Asi by som to mal hovoriť častejšie.“
„Prepáč, prepáč, prepáč, som idiot!“ Vyhŕkne a schová si tvár do dlaní ako zahanbená školáčka. Kakashiho to očividne prekvapí. Váha čo spraviť, potom ho však jednou rukou chytí za obe zápästia a jemne, až láskyplne ich odtiahne nabok.
Usmeje sa, už poriadne od srdca na červeného Iruku a skloní sa pre bozk. Ten mu ho aj keď trochu zdráhavo opláca. No o chvíľu už po ostychu niet ani stopy, vášnivo norí jazyk do jeho úst a skúma každý ich kúsok.
Neprerušujúc toto spojenie sa mu Kakashiho zvedavé ruky rozbehnú po tele. Cez hrubú látku hladí jeho hrudník, boky, stehná. Zatiaľ sa starostlivo vyhýbajúc citlivým miestam. Miestnosťou sa nesú prvé tiché stony vždy tlmené ústami toho druhého. Kde tu končeky prstov zablúdia aj pod záhyby županu. Lenže to mu nestačí, pevne zovrie prešívaný okraj, jedno mohutné trhnutie postačí na to aby sa pások županu rozviazal a Iruka leží na posteli holý.
Kakashi vsaje jeho spodnú peru do úst a ako sa pomaly odťahuje necháva ju pomedzi zuby vykĺznuť von. Z lačným výrazom si prezerá to vlhko sa lesknúce nahé telo. Už len pri letmom pohľade na tie poodchýlené ústa, červené a napuchnuté z divokých bozkov, rýchlo sa dvíhajúcu a klesajúcu hruď s dvoma malými hnedými bradavkami, rozkošný rumenec na tvári a zastrený pohľad očí žiadajúcich o viac sa mu zrýchľuje tep. Cíti náhli príval vzrušenia rozlievajúci sa z jeho žalúdka až do špičiek prstov, ktoré už brneli ako túžili po ďalšom kontakte s tou jemnou pokožkou.
Neodolá a očami zablúdi aj do Irukovho rozkroku kde sa už nedá prehliadnuť jeho vztýčená pýcha. Ťažko prehltne a olizne si zrazu neuveriteľne suché pery, čo však objektu jeho túžob neunikne. Z ľahkým úsmevom a iskričkami v očiach sa zvodne vyvlečie aj z rukávov teraz už prekážajúceho županu a provokatívne roztiahne nohy. Odhalí tým nielen ryhu medzi pólkami, ale aj malý tmavý otvor.
Kakashiho látku nohavíc už dlho napína rastúca tvrdosť, no tento dráždivý pohľad na drzo sa ponúkajúce telo je poslednou kvapkou. Doslova sa na neho vrhne a opäť sa zúrivo zmocní jeho úst. Iruka ho náruživo zbavuje zbytočných handier, kusy oblečenia len tak lietajú vzduchom. Hladí ho po chrbte vo veľkých kruhoch. Kakashi zase rukami blúdi po jeho rysujúcich sa hrudných a brušných svaloch. Narazí na vzrušením stvrdnutú bradavku a stisne ju medzi palcom a ukazovákom. Okamžitou odpoveďou mu je hlasný vzdych jeho partnera. Opustí jeho ústa a vybozkáva si mokrú cestičku cez čeľusť, krk a kľúčne kosti, ktorých líniu odťahuje jazykom až k druhej tiež vztýčenej bradavke. Jemne ju pohryzne a následne láska ústami i jazykom. Neprestajne sa pritom venuje aj tej prvej.
Po chvíli nahradí pery rukou a posunie sa o niečo južnejšie. Po stope tmavohnedých chĺpkov vedúcich neomylne k miestu kde sa z nich vynára stoporený po pozornosti túžiaci penis. Kakashi nasaje nosom silnú vôňu vzrušenia šíriacu sa stade, vzhliadne. Vidí, že ho Iruka netrpezlivo sleduje, uškrnie sa a pustí do podrobného skúmania vnútornej strany jeho stehien. Citlivú pokožku zasýpa drobnými bozkami, no zanecháva za sebou aj podráždené červené stopy po zuboch. Dáva si záležať aby nevynechal ani kúsoček a zároveň sa ani len neobtrel o ten tepajúci orgán pred sebou.
Zhora sa ozve okrem stáleho rýchleho oddychovania nedočkavé zakňučanie. Rozhodne sa ho už ďalej netrápiť. Pohodlne sa uvelebí medzi jeho nohami. Skloní sa a vydýchne horúci vzduch na chvejúcu sa špičku. S potešením sleduje ako osoba pod ním slasťou privrie oči, zavráti hlavu dozadu a zatína dlane v päste čím krčí posteľnú plachtu. Pomedzi stisnuté pery mu unikne iba jedno ochraptené slovo:
„Pohni!“ Skôr prosba než rozkaz a Kakashi sa už nenechá ďalej prosiť. Otvorí ústa a uzavrie v nich jeho pýchu. K ušiam mu okamžite doľahne vzrušenia plný výkrik. Pohráva si s ním a tento krát obratne drží zuby od toho precitlivého nádobýčka čo najďalej.
Na chvíľku ho nechá úplne vykĺznuť z ústnej dutiny, načo sa ozvú zvuky nesúhlasu. No zase ich vystriedajú slastné stony keď obkrúži jazykom zamatový žaluď a vtiahne ho celého naspäť, poriadne hlboko. Cíti jeho penis až v hrdle, no to nič nie je v porovnaní s tým aké úžasne nemravné zvuky rozkoše sa linú cez Irukove pery.
Začne prudko sať, chce toho z neho vylúdiť ešte viac. A darí sa mu to. Jeho milenec sa priam zvíja pod návalom slastných pocitov spôsobených jeho ústami. No stále to nestačí. Posunie jednu ruku doteraz masírujúcu tvrdú bradavku nižšie. Pohladí pevné bruško, bedrá, skĺzne dole. Po ceste si ešte narýchlo nasliní ukazovák. Prejde ním po ryhe a prví článok jemne zasunie do Irukovho otvoru. Ten sa prudko nadýchne a očakáva čo bude aj keď to v podstate vie. Kakashi opatrne vsunie dnu celý prst, neprestáva sa pri tom venovať jeho erekcií. Pomaly zasunie aj druhý prst a zavadí pritom o malinký výbežok vnútri. V tom momente sa telo jeho milenca napne pod novým náhlim návalom vzrušenia. Našiel jeho prostatu.
„Kakashi...chcem...ťa už...v sebe!“ Vykoktá ťažko. Oslovený zatají dych, no rýchlo sa spamätá a pokračuje. Má čo robiť aby sa udržal, ale nechce mu ublížiť, tak pokračuje. Druhý prst nasleduje tretí. Rozhodne sa to už ďalej nepreťahovať, tým trápiť ich oboch. A tak keď si je istý, že lepšie ho už na svoj vpád nepripraví pomaly prsty vytiahne aby ich mohol nahradiť niečím väčším. Nechá si ho vykĺznuť z úst. Vyloží si jeho nohy na plecia a kľakne si medzi ne.
Začne do neho opatrne prenikať. Iruka zatají dych a zatne zuby. Bez lubrigantu, na ktorý tak trochu pozabudli to býva ťažké. Pripraví sa na bolesť, no tá neprichádza. Cíti iba zvláštny tlak a asi polovicu pulzujúcej Kakashiho erekcie v sebe. Dnes je akýsi pozorný. Je jeho poslednou myšlienkou pred tým ako mu mozog pohltí nová vlna slasti keď doňho vnikne až po koreň. Nepríjemné emócie miznú, menia sa na úžasný pocit naplnenia. Ten však po chvíli pominie, Kakashi sa nehýbe. Čaká kým si zvykne, no on už nie je ochotný ďalej otáľať. Jediné na čo myslí je vlastné uspokojenie. Začne prudko pohybovať panvou. Druhého to síce prekvapí, ale rýchlo sa pridá do vášnivého tanca dvoch potom sa lesknúcich tiel.
Teraz už izbu naplňujú dvojhlasné prejavy ich vzrušenia. Nevnímajú nič, iba jeden druhého a spojenie medzi nimi. V tomto okamihu akoby okolitý svet prestal existovať. Ponorený a ovládaný nespútanou túžbou, ich pohyby sa neustále zrýchľujú smerujúc k uvoľneniu. Prírazy sú čoraz silnejšie, naliehavejšie, ich hlasy sa ozývajú stále hlasnejšie. Iruka ledva udrží nohy na jeho pleciach. S ďalším hlbokým prírazom sa jeho telo napne a prehne do oblúka. Vyvrcholí s Kakashiho menom na perách. Biela tekutina v spŕškach pokropí jeho brucho.
Sťahy svalov spolu s pohľadom na milencov orgazmus okamžite dostane na vrchol aj Kakashiho. Pevne zaryje nechty do Irukovych bokov. Začne plniť jeho vnútro svojím semenom.
Potom ešte zvládne vytiahnuť svoj už ochabnutý penis a hneď nato sa nevládne zrúti na posteľ vedľa rýchlo oddychujúceho partnera. Len tak ležia, dotýkajúc sa rukami hľadia do stropu. Vo vzduchu sa vznáša pach sexu a potu.
„Som unavený.“ Prehovorí spokojne Iruka a schová sa mu do náručia.
„Tak spi.“ Odpovie Kakashi a pretiahne cez nich paplón.

Spriatelenie zo Sax ^^

Diplomík pre Sax...podľa mňa tu Kakashi vyzerá fakt moc dobre ^_^ hádam sa bude páčiť aj tebe...dúfam xD

Nič dôležité...

Ahoj ľudia, tu je také malé vysvetlenie prečo tu už dlhšie nepribudla žiadna poviedka...ide o to, že je toho na mňa trochu moc. Teda aby ste pochopili v školskom klasifikačnom sa mi už kopia známky (niektoré neblahého charakteru), píšu sa písomky a celkovo mám nejakú blbú náladu...nie depresiu priamo nie, ale...proste to už chvíľu trvá a...*už drž zobák nána blbá! nikto tu na tie tvoje kecy nie je zvedavý* náhľad do myšlienok...no dobrou správou je, že mám spústu rozpísaných vecí a pokúsim sa ich sem v dohľadnej dobe dodať ;) a dúfam, že sa všetci máte dobde (alebo aspoň lepšie ako ja...aj keď to by nebola žiadna výhra...)

Spriateleni s Kirou ;)

Holka ty si mi ale dala zabrať...Junjou romantica -_- tiež nastala menšia jazyková bariéra (čo je to druhé?-"kráslíčky") no nič dúfam, že sa ti diplomík páči aj tak a hádam je tam tých méďov dosť xDxDxD

Spriatelenie s Kopodonom :)

Diplomík ;) dúfam, že sa páči, nevedela som čo tam dať...v každom prípade ďakujem za spriatelenie- Arigato!!

Moje diplomíky ^__^

Budem ich sem pridávať vždy keď nejaký dostanem...čo asi nebude tak často xD Proste sa chcem pochváliť, ale sú fakt krásne...veď posúďte sami a inak holky čo ste ich robili ARIGATO

Tak tu sú dva od Kagome/Kurami :)

Ďalší od Broskynky ^_^

...a od Kiry (aby ste vedeli v tej súťaži sme boli štyri a na 3. mieste sme boli dve xD)

...ďalší diplomík od Kiri...s Lawrom ^.^...no nie je krásny?(aj diplomík aj Lawr xD)-Arigato!

Ďalší diplomík pre mňa ^.^ za bleskovku od Aduš

Ták ďaľší nádherný diplomík...z Haarym a (mojim milovaným *w*) Sevom- komu by to nedošlo myslím Severus Snape...od Katty- Arigatou!!

Diplomík od Mekachimeki-chan...mocinky, moc Ti zaň ďakujem!! Je jednoducho sugoi...:D

Tak a tento som dostala od Kha (ako ste iste prečítali xD)...!Gaara! *slintá na klávesnicu*...


Ako si sami môžete prečítať za tretie miesto v poviedkovej súťaži na stránkach Kagome/Kuramy...Arigato, toto som fakt nečakala a keď som to tam zbadala mala som z toho takmer infarkt! (to by ste chceli čo?!) šla som do toho s tým, že niekto musí byť aj posledný a ono to dopadne takto, ale musím povedať, ža ma to fakt teší ^^ ešte raz ďakujem!!

Tak ďalší kawaii diplomík, tento krát od Walentine...:D

...ááá...už dvanásty!! (teda ak som to správne spočítala =_=") od Katty ^^ no nie je krásny! *!!!FMA!!!... slint*

Spriatelenie s Broskynkou!!! xD

Tak tu to je! Diplomík, snáď sa bude páčiť- nič iné mi nenapadlo- a ten obr. som hľadala celú večnosť! Ale týmto chcem znova poďakovať za spriatelenie stránky... Ďakujem!! ;)

Taký nudný pracovný deň

anime: naruto
pár: NarutoGaara (ja viem, že už vám s tým leziem na city, ale keď oni sú spolu tak kawai!!)
varovanie: Yaoi, OOC
poznámka: úplne prvé yaoi čo som kedy napísala, takže prosím nechajte po sebe komentár, nech viem či to mám rovno zabaliť alebo sa ešte o niečo takéto pokúsiť...užite si to ;)

Do Konohy prišlo ráno. Ospalé slniečko vykúka spoza čierneho obzoru a halí dedinu do matného sivého svetla. Väčšina obyvateľov sa len prebúdza zato v kancelárií istého nemenovaného Hokageho už panuje denný ruch.
„Hej, Naruto tu sú nejaké ďalšie papiere...“ Chlapík vo dverách zamrzne uprostred vety.
„Díky Shikamaru, polož ich, prosím ťa, niekde tam na tú kopu.“ Na ktorú kopu mu zostalo záhadou pretože po prvé Naruta cez tie hory dokumentov vôbec nevidel a po druhé v tom okamihu sa miestnosťou prehnal silný prievan. Obaja len s úžasom sledovali ako hŕby papierov naskladané až po strop jeden po druhom letia von oknom.
„Zrazu to tu vyzerá tak prázdno.“ Poznamená spokojne sa tváriaci Hokage.
„Asi nechceš aby som po ne šiel, čo?“ Chlapec- oprava už muž sediaci za pracovným stolom sa zatvári zdesene. „Myslel som si.“ Prehodí ešte Shikamaru a zavrie za sebou dvere.
Naruto si s hlasným povzdychom vyloží nohy na stôl. Pomaly sa hojdá dopredu, dozadu na dvoch zadných nohách stoličky. Zakloní hlavu, Cez otvorené okno za sebou nahliadne von. Na krásnu modrú oblohu len kde tu brázdenú bielymi obláčikmi. Zavrie oči. Taký nádherný deň a ja musím sedieť tu! Človek by si pomyslel, že byť Hokage je väčšia sranda. Už sa ani nečudujem babči Tsunade, že to zabalila. Hm, predčasný dôchodok to vlastne neznie tak zle. Ale uvažovať na ním niečo po dvadsiatke to je tak trochu (trochu viac) na hlavu. No zase aby som neklamal zažívam aj pekné okamihy. Napríklad...
„Ahoj!“ Zaznie milo hlas spoza neho.
„Tresk!“
„N-naruto si v poriadku?“ Spýta sa Gaara premáhajúc škodoradostný smiech a ponáhľa sa pomôcť mu naspäť na nohy.
„To sa robí? Takto sa zakrádať!“ Rozčuľuje sa. „Mohol som si ublížiť!“
„Na stoličke sa nehojdá.“ Napomenie ho na oplátku.
„To je síce pravda, ale...ako si sa sem vôbec dostal?!“
„Oknom.“ Odpovie s veselím úsmevom od ucha k uchu, akoby bol na seba nesmierne hrdý. Naruto zdvihne zo zeme stoličku a opäť sa na ňu posadí.
„A čo tu vlastne chceš?“ Teraz sa Gaara zatvári naozaj urazene, našpúli pery a zamračí sa.
„Dlho sme sa nevideli. Mal som cestu okolo a...“ Odmlčí sa. Naštvaný vystrieda výraz úprimnej ľútosti. Tu sa Naruto zamyslí. A toto má byť Kazekage? Tento roztomilý smutne sa tváriaci človiečik je Gaara? Niekedy sa tomu verí len ťažko. „Chýbal si mi.“ Prizná po chvíli ticha s očami rozpačito zabodnutými do drevenej podlahy.
Tón aký použije v kombinácií s tým ako vyzerá dokonale otupí Narutov ostrý jazyk. Nechá ho prísť bližšie a posadí si ho do lona. Ten len poslušne ovinie ruky okolo jeho krku a venuje mu dlhý vášnivý bozk.
„Moment.“ Odtiahne sa Hokage, pohne sa v ňom svedomie. „Mám prácu.“ Zaprotestuje tá časť zo zmyslom pre povinnosť.
„Myslíš tú, čo ti pred chvíľou priam vyletela z kanclu?“
„Tak to ty v tom máš prsty!“
„Nié, to by som si nikdy nedovolil.“ Zatvári sa ako nevinnosť sama.
„Ty...!“ Ale hnevať sa na neho nemôže. Nie keď ho obdarí ďalším láskyplným bozkom. Neprerušujúc spojenie ich úst obtočí mu Naruto paže okolo pása aby nespadol, zatiaľ čo Gaara mu vkĺzne rukami pod tričko. Hladí mu chrbát a hruď, pričom akoby náhodou zavadí o jednu z bradaviek. Jazykom sa presunie na jeho šiju zanechávajúc za sebou mokrú stopu. Tisne sa k nemu čo najbližšie a neprestáva sa ho pod tričkom dotýkať, no jednu ruku posunie o niečo nižšie. Miestnosť naplní polohlasný vzdych. Gaara mu pomaly, provokatívne rozopína nohavice. Zubami dráždi citlivú kožu na jeho krku a zasýpa ju drobnými bozkami. Zasúva ruku pod okraj Narutovych trenírok keď sa ozve rázne zaklopanie.
„Sakra.“ Sykne potichu Hokage.
„A ja tu oficiálne nie som.“ Podotkne Gaara. V panike sa rozhliadnu po kancelárií kde by sa mohol schovať. Kľučka sa už pohne smerom nadol. Zrak im padne na tmavé prázdne miesto pod písacím stolom. Dvere sa otvoria.
„Ahoj Sakura, deje sa niečo?“ Položí ružovláske otázku keď sa zasunie a ruky položí na opierky po stranách stoličky.
„Vlastne áno. Nič hrozné len...“ Pustila sa do výkladu.
Pod doskou stola kde sa krčí Gaara doliehajú jej slová iba tlmene, no on sa ani nesnaží ju počúvať. V tom malom priestore je tesno aj bez páru nôh naviac. Nevyzerá to, že by sa chystala v dohľadnej dobe odísť. Začína mu byť nepohodlne a teplo. Zrazu mu pohľad padne na istú časť Narutovho tela presne vo výške očí. Zips má stále rozopnutý a spodky trochu stiahnuté. Sám pre seba sa uškrnie a po štyroch príde bližšie...
Naruto prudko nasaje nosom vzduch a vystrie sa ako keby zhltol pravítko. Na “tom“ citlivom mieste ho pohladí horúci dych. Ani na sekundu nezapochybuje o tom čo má Gaara v úmysle len dúfa, že si to ešte rozmyslí. Keby tu tak nebola Sakura! Zacíti mokrý dotyk, najskôr len špičky jazyka, no hneď nato celej jeho plochy. Zahryzne si do spodnej pery aby udusil stony derúce sa mu z hrdla. Dych sa mu zrýchli, do tváre nahrnie červeň. Význam Sakuriných slov mu akosi uniká. Náhle ho tam dole obklopí vlhké teplo cudzích úst. Prsty pevne zatne do operadiel stoličky. Unikne mu tichý vzdych.
„Naruto? Si v poriadku?“ Všimne si Sakura jeho zvláštny výraz.
„A-ano som.“ Odpovie roztrasene. Gaara sa dole vážne činí. Pomyslí si.
„Nevyzeráš. Nemáš horúčku, si celý červený?“ Stará sa.
„Ech...nie, v-všetko je...v poriadku Sakura-chan.“ Sformulovať súvislú vetu mu robí čím ďalej tým väčšie problémy. Akákoľvek myšlienka sa v jeho hlave stráca v prívale rozkoše. Jeho dych sa z blížiacim vyvrcholením stáva stále nepravidelnejším.
„Vážne?“ Obáva sa o neho nič netušiaca Sakura.
„Áno!“ Vykrýkol na ňu lebo už to naozaj nemohol vydržať.
„Dobre, tak je teda radšej pôjdem.“ Oznámi s jasnými obavami v hlase, ale odchádza. Naruto sa chce okamžite odsunúť, no vtom sa ešte vo dverách otočí a milo povie. „Keby si čokoľvek potreboval budem v kancelárií.“ Mal chuť na ňu zbľačať nech už vypadne ale namiesto toho jej len kývol hlavou. Už bol blízko, až príliš.
Tesne potom, čo sa za ňou zaklapli dvere sa mu konečne dostane túžobného uvoľnenia. Zakloní hlavu, prsty zaborí do Gaarovych vlasov a potichu vykríkne jeho meno. Pred očami sa mu zatmie. Unavene sa oprie, zhlboka oddychujúc zacíti ako jeho pýcha vykĺzne z tých úžasných úst. Pozrie dole, medzi svoje nohy a zbadá Gaaru ako si utiera biele kvapky z kútika úst a brady.
„Čo to, preboha, stváraš?“ Dostane zo seba medzi nádychmi. No on sa len diabolsky uškrnie.
„Tá debata bola príliš nudná, rozhodol som sa ti ju trochu...oživiť.“ V očiach sa mu ligocú iskričky hravosti.
„No veď počkaj! Toto ti len tak nedarujem.“
„Heeej? Už sa teším.“ Natiahne sa, aby sa ich pery mohli stretnúť...

Porada

anime: naruto
pár: Gaara a originálna postava
upozornenie: shonen ai, OOC
poznámka: taká blbinka čo som predvčerom v noci splácala...berte prosím ohľad na to, že som to písala okolo jednej v noci!!! Písané je to z pohľadu Gaaru. A je to pomerne ujety nápad...skoro ako ja xD

„Ach jooo!“ Povzdychnem si vykračujúc prázdnymi chodbami tichej budovy. Zarazím sa. Prázdna? Tichá? Musím sa usmiať. Obvykle je to tu kadejaké, len nie prázdne a tiché. Asi som si už na ľudí chaoticky pobehujúcich s kancelárie do kancelárie a mamľasov blokujúcich premávku natoľko zvykol, že mi to tu bez nich príde také...smutné a neprívetivé. Teraz to proste vyzerá inak. Inak a pritom vlastne rovnako. Je zvláštne prejsť od dverí k dverám bez toho aby do mňa niekto nevrazil.
Zastavím sa. Chodba, ktorou kráčam končí. Stojím pred zavretými dverami. Dôvod prečo je to tu ľudoprázdne sa nachádza práve za nimi. Ešte raz sa zhlboka nadýchnem a vydýchnem, položím ruku na kľučku a vojdem.
V tom okamihu sa na mňa uprú zraky asi tridsiatich ľudí. Tridsiatich štyroch, opravím sa. Všetci vstanú. Prejdem k jedinej voľnej stoličke (ako inak) za vrch stolom. Usadím sa, ostatný tiež. Na hromádke predo mnou na lesklej doske stola ležia nejaké papiere. Podrobný výpis tém dnešnej schôdze. Preletím ich pohľadom. Vždy mi príde neuveriteľne komické, že kvôli obyčajnému zasadaniu rady vyprázdnia celé veliteľstvo. Zoznam tých banálnych tém mi len potvrdí nezmyselnosť ich konania. No dobre, ako myslia.
„Tak...“ Začnem, ale vzápätí ma preruší chlapík sediaci na pravo o štyri miesta ďalej.
„Kazekage-sama, prepáčte, ale myslím, že by sme mali začať riešením istého problému, ktorý síce nie je na programe, zato je určite závažnejší než tie ostané.“ Prednesie strojene.
„Dobre.“ Sakra, dnes som to chcel odbiť čo najrýchlejšie. Čo už, nič iné mi nezostáva. Položím papiere naspäť a zdvihnem pohľad k tomu chlapovi...neviem mu prísť na meno...no nevadí.
„Takže...“ Pokračuje keď upúta moju pozornosť. „...získali sme informácie z dôveryhodného zdroja, že jeden z členov rady udržuje homosexuálny pomer.“ Keby som práve v tomto momente niečo pil/jedol odniesli by si to všetci naokolo. To nemôžu myslieť vážne. Rozhliadnem sa po (nanešťastie) smrteľne vážnych tvárach členov zasadnutia. Preboha!! Vzdychnem v duchu. Vždy zabúdam, že rada je tak z dvoch tretín zložená zo senilných, konzervatívnych a impotentných dedov.
„A...akože...“ Skoro neudržím smiech keď vidím tie prísne pohľady. „...kde spočíva ten problém?“ Pár ľudom som práve statočne vyrazil dych.
„No, teda...“ Vyzerá to, že aj tomu dotyčnému čo s tým začal. „Kazekage-sama, mohlo by to veľmi uškodiť povesti dediny.“ To už mi fakt nie je všetko jedno. Zatnem zuby a snažím sa tváriť čo najserióznejšie. Niekedy ma vedia tak pobaviť.
„Vážne?“ Spýtam sa pochybovačne. Ale to bola veľká chyba.
„Samozrejme,...!“ Následne ma skoro všetci čo tu sedia zahrnuli prúdmi slov. Spustila sa asi tak pól hodinová prednáška o...ja ani neviem o čom ale zachytil som iba pár dôležitých informácií. Napríklad kto je ten údajný “úchyl“ a...nie pardon to je všetko zmysluplné čo som sa za tých tridsať minút z ich úst dozvedel. Jediný kto k tomu nemal čo povedať bol obvinený. Noriyuki len potichu sedí na svojom mieste a pozoruje situáciu. Je to najmladší člen rady, dvadsať šesť ročný elitný jounin. Vysoký, čierne dlhé vlasy a...
„Chápete?“ Prehovoril nakoniec mojím smerom jeden z tých zosušených dedkov. Len kývnem hlavou.
„Dobre, navrhujem vyhodiť pána Hideyoshi Noriyukiho z rady a podrobiť disciplinárnemu konaniu.“ V duchu obrátim oči k stropu.
„Nesúhlasím,...“ V tom okamihu ma vyslovene zasypú jedovaté, nesúhlasné vety. Zúrivo prekrikujú jeden druhého. Unavene si prstami pretriem páliace oči. Neuveriteľné. A toto majú byť najinteligentnejšie mozgy Suny. Buď je to tým vekom alebo sme na tom ešte horšie ako som pôvodne myslel. Zo všetkých strán ku mne doliehajú rozhorčené slová. Začína ma z toho bolieť hlava. Neznie to, že by sa chystali v dohľadnej dobe stíchnuť. Vzkypí vo mne hnev. „DOSŤ!!!“ Prudko vstanem a tresnem päsťou do stola. Už to nevydržím! Ako keď utne kanceláriou sa rozhostí hrobové ticho.
„Už stačilo! Ste dospelí ľudia a riešite tu takéto hovadiny! Sem to nepatrí! Navyše nikomu z vás do súkromného života kohokoľvek a už vôbec nie iného člena zasadania nič nie je! Aj keby si to rovno tu pred vami on a jeho priateľ rozdali ja neviem na stole, nechcem o tom nič počuť!!“ Zhlboka dýcham pripravený nevraživým pohľadom prebodnúť každého kto by sa odvážil odporovať. Lenže to nehrozí, sú príliš otrasený, na tvárach sa im odráža čistý šok. Až na jedného. Norimu sa na tvári usadil potuteľný úsmev.
„A keď už sme pri pretriasaní osobných záležitostí, pozývam vás všetkých na svadbu. Áno vlastnú, pozvánku s bližšími informáciami vám pošlem do konca tohto týždňa.“ Otočím sa a nabrúsene vypochodujem z miestnosti plnej starcov neveriacne kývajúcich hlavami. Nezabudnem za sebou zatresnúť dvere.

O dva týždne neskôr:
„Na čo som sa to len nechal nahovoriť?“
„Prosím?“ Syknem na chlapa s tmavými vlasmi zviazanými v konskom chvoste stojaceho vedľa mňa. „Veď ty si hlavným iniciátorom toho všetkého. Požiadal si ty mňa. Ja som len súhlasil.“
„No áno, ale až dodatočne a z toho nesprávneho dôvodu a v zlom čase.“
„Neni to jedno?“
„Nie to teda nie je Gaara! Mohol si si nájsť aj lepšiu príležitosť ako výbuch hnevu na porade!“
„Tichšie! A usmievaj sa.“ Precedím kútikom úst. On len prevráti oči, ale zmĺkne.
„V tom príšernom smokingu sa usmieva len ťažko.“ Začne zase o chvíľu.
„Ale no ták Nori. Vyzeráš skvele.“ Štuchnem ho lakťom pod rebrá. „Pozri.“ Otočí hlavu smerom, ktorým ukážem. Zašklbe mu kútikmi úst. V rohu haly stojí skupina starcov, ktorých som naposledy videl pred štrnástimi dňami. Pohoršene sa obzerajú okolo seba a niečo si mrmlú popod nos.
„Ale je zvláštne, že vtedy nevyčmuchali s kým to ten pomer mám.“
„No našťastie. Aj keď teraz už je to jedno.“
„Neutrpí tým povesť dediny?“ Podpichuje ma.
„Nie, nemyslím si.“ Chce ešte niečo odpovedať, ale pristavý sa pri nás nejaká ženská. „Obrad o chvíľu začne tak...“
„Jasné, jasné.“ Skočím jej do reči a ťahám svojho budúceho manžela smerom k oltáru...