(Ne)umytý riad...

pár: Kakashi - Iruka
varovanie: yaoi
poznámka: toto mi ležalo v kompe snáď večnosť...nejak som na to pozabudla, no nedávno som sa na to vrhla a konečne to tu máte xD snáď je to dobré, ja už nemám silu sa v tom znova hrabať...O_o

„Sakra!“ Ticho v miestnosti pretne zúfalí výkrik a zvuk rozbíjajúceho sa skla. Na podlahu do lesklých črepov dopadne so žuchnutím veľký vankúš. Na manželskej posteli kľačí chlap s rukou natiahnutou pred seba. Niekoľko prameňov polodlhých, hnedých vlasov mu vykĺzlo z copu a skrylo mužove oči. Cez líce, po brade, až na plachtu pod jeho nohami stečie slzička, nasledovaná ďalšou a ďalšou. Povlečenie rýchlo vlhne pod spŕškou slaných kvapiek. Ruka klesne, chrbát sa zhrbí.
Som taký idiot. Naivný idiot! Zvalí sa na bok a schúli do klbka. Neviem čo som si myslel.

„Čo ti to tak trvalo?“
„Myslel som, že máš kľúče a ktokoľvek iný predsa môže počkať.“ Kakashi si z úsmevom stiahne masku a chce druhému chlapovi vtisnúť bozk, no ten sa podráždene odtiahne.
„Ideš neskoro. Už som myslel, že ani nedorazíš.“ Ostatne nebolo by to po prvýkrát. Doloží v duchu. Tých jeho nočných výletov do krčiem má už dosť.
„Vieš čo je vonku za činu? To počasie sa asi zbláznilo.“
„Hmm.“ Opáči bez nadšenia Iruka.
„Už strhlo niekoľko striech a polovica dediny je bez elektriny.“ Nenechá sa odradiť nedostatkom záujmu. „Dokonca...“
„Neumyl si riad.“ Preruší jeho monológ naštvane.
„Bol v dreze.“
„Kam som ho dal ja, no aj tak si ho neumyl!“ Zvýši hlas.
„Veď to po mne vždy ešte prejdeš tak...“
„Lebo je to špinavé!“
„Tak vidíš.“
„Nie nevidím!!“ Teraz už kričí naozaj. „Mal si na to aspoň pustiť vodu!“ Chlap so stiahnutou maskou nakukne do kuchyne.
„Ale teraz je čistý.“ Oznámi inteligentne. Irukovi navrie žila na čele.
„Samozrejme! Lebo som ho pól hodinu drhol!!“ Chová sa ako hysterická ženská a vie to, ale nemôže si pomôcť Kakashi ho vie vždy blbosťami vytočiť až do nepríčetnosti.
„No, veď sa zase toľko nestalo. Prestaň si robiť vrásky a poď sem.“ Povie s otvorenou náručou a veľavravne našpúlenými perami. Jediná reakcia, ktorej sa dočká je rázne tresnutie dverí.
Za nimi sa Iruka z roztiahnutými rukami hodí na posteľ. Tá zaprotestuje hlasným praskotom. Zavrie oči a užíva si úžasnú mäkkosť hladiacu jeho zmysli a prenikajúcu aj do rozbúrenej duše. Hlboko sa nadýchne a...prudko otvorí oči. Do nosa mu prenikne známa vôňa milovanej a momentálne aj nenávidenej osoby.
„Sakra!“ Vankúš letiaci izbou, rozbitý pohár. Na márne kúsky. Bez šance zlepiť ho naspäť. Rovnako ako náš vzťah. Pomyslí si trpko. Ležím schúlený, spod pevne zomknutých viečok mi vytekajú potôčiky smútku. Už to nevydržím, ani o sekundu dlhšie! Chová sa ku mne ako k slúžke.
Včera mi len tak napadlo, že ho prekvapím veľkou, niekoľkochodovou večerou. Zabralo mi to celé poobede, ale podarilo sa. Stihol som to a vyzeral naozaj šťastne keď do seba to priam kráľovské jedlo hádzal. Otvorili sme si k tomu fľašu vína a nemusím ani vravieť čo nasledovalo po večeri. No podstatné je, že sme sa jasne dohodli kto má upratať stôl, umyť riad atď. Človek by si povedal, že je to fér, no ako inak, zo stola som spratal ja a tie blbé hrnce, taniere, poháre, príbory a ja neviem čo všetko ešte som drhol ZASE len ja. Ostatne všetko v tomto byte robím ja, periem, žehlím, nakupujem...
Ale nejde len o to. Celkovo, skáčem ako píska. Čo sa sexu týka, musí mať náladu a čas on. Nezáleží na tom, že ja som unavený, bolí ma hlava či mám prácu. To je vždy jedno, no keď on má po misií, alebo je na nervy lebo nezvláda tri decká (nemusím spomínať, že ja ich denne musím krotiť asi desaťkrát viac) tak si ani neškrtnem. Som pre neho ako šľapka! Jediný rozdiel je, že ja zadarmo...vlastne, keď sa tak zamyslím, nájomné za byt a väčšinu výdavkov platí on. Môj učiteľský plat je totiž menej ako skromný a Kakashi to vie. Do prdele! Ja som fakt len dobre platená kurva, ktorá zároveň aj uprace. Len bezcenná ľahko zmanipulovateľná hračka.
Paplón pod mojou hlavou je už celý mokrý. Zrazu sa matrac za mojím chrbtom prehne keď tam dosadne druhá osoba. Na chrbát mi dopadne ruka.
„Hej, čo keby...“ Začne hlbokým podľa neho zvodným hlasom Kakashi.
„Nedotýkaj sa ma!!“ Zvriesknem, bez ohľadu na to, že je odo mňa len pár centimetrov. Spustím nohy na podlahu a rýchlo sa posadím.
„Iruka? Čo sa deje?“ Opäť vo mne vzkypí hnev. Prebodnem ho nevraživým pohľadom.
„Ty máš ešte tú drzosť pýtať sa?!“ Na chvíľu sa zatvári naozaj prekvapene, no potom zo seba predsa len niečo dostane.
„Ak ide o ten riad, prepáč. Vážne, je mi to ľúto. Zabudol som a...“ Hystericky sa rozosmejem neprirodzene vysokým hlasom, ktorý akoby ani nepatril mne. Kakashi na mňa iba vyjavene a s obavami v očiach hľadí. Musím pôsobiť ako blázon. Prestanem. Miestnosťou ako keď utne sa rozhostí hlboké ťaživé ticho, ktoré zo mňa vysaje aj poslednú silu. „Stalo sa niečo?“ Preruší ho stále šokovaný Kakashi.
„Nie.“ Poviem potichu, bez energie a vstanem.
„Kam ideš?“ Neodpovedám, nie je to jeho vec. Záujem a obavy v hlase určite len hrá. Prejdem do chodby.
„Hej!“ Nereagujem, idem ďalej svojou cestou k dverám. Za mnou sa ozvú rýchle kroky. Okolo zápästia sa mi uzavrie silná dlaň. „Iruka, čo to má...?!“
„Daj mi pokoj!!!“ Vykríknem nepríčetne a vytrhnem si ruku z jeho zovretia. Zarazilo ho to, ani mi nezabránil vybehnúť von z bytu. Dole schodami cez dve poschodia až von. Neprenasledoval ma.

Kakashi ešte hodnú chvíľu stál v predsieni a vstrebával čo sa práve stalo. Nemohol uveriť a keby to práve nevidel na vlastné oči ani by neuveril. Netušil čo sa vo vždy mierumilovne sa správajúcom Irukovi skrýva. Tiež nechápal prečo vlastne... Potom akoby sa náhle prebral z tranzu potriasol hlavou so stany na stranu, podišiel k vchodovým dverám dokorán a zavrel ich. Vošiel do obývačky, siahal po TV ovládači keď poza okno preletel pomerne veľký, určite ťažký kontajner. Zreničky sa mu zúžili ďalším šokom. Jeho mozog nebol v tom okamihu schopný sformulovať normálnu vetu, iba nesúvislé útržky.
„Víchrica- strhnuté strechy- Iruka- vonku.“ Vyletel z bytu rýchlejšie než pred tým jeho milenec.
Ten vietor je vážne silný. Preblesne chlapovi predierajúcemu sa búrlivými poryvmi vzduchu k neznámemu cieľu. Musím sa niekde schovať. Už teraz mám čo robiť aby ma neodnieslo a vietor stále naberá na sile. Lenže kam? Obchody aj reštaurácie sú kvôli počasiu zavreté, k Narutovi (ktorý by ma určite prichýlil) je to ďaleko. Kam teda? Ešte je tu jedna možnosť... Nie! Domov sa nevrátim! Zahne do úzkej bočnej uličky, kde je aspoň ako-tak chránený pred zúrivými nápormi nepriaznivého počasia. Úprimne ľutuje, že v afekte vybehol len v tielku a tenkých nohaviciach.
Vyčerpaný sa zvezie popri murovanej stene na zem. Je unavený z namáhavej chôdze proti prúdu vetra, hádky, plaču, proste zo všetkého. Objíme si rukami kolená, zvesí hlavu. Bože, ako som len unavený. Jediné čo si teraz praje je ležať vo svojej pohodlnej, teplej postieľke zamotaný do perín...s rukou okolo pása... To posledné sa mu akosi nezdá, no oči mu klipkajú, nedokáže jasne myslieť. Aj napriek chladu zahryzávajúcemu sa až do morku kostí, pomaly zaspáva.

„Iruka! Iruka!!!“ S námahou kráča vyľudnenými ulicami volajúc meno hľadaného. Už ani nevie ako dlho. Uprostred besnenia prírodných živlov stratil pojem o čase. Zdá sa mu, že sa tu túla už celú večnosť, no pokojne to môže byť iba pár minút. Na Kakashiho tvár znova zahalenú maskou dopadnú prvé kvapky blížiaceho sa lejaku. Iruka kde si!?! Jeho vnútro zovrie neviditeľná ruka. Narastá v ňom panika. Ťažko prehltne. Musím ho čo najrýchlejšie nájsť! Ak sa mu niečo stane nikdy si to neodpustím!
Beží, míňa dom za domom kričiac Irukovo meno, no zatlčené okná mlčia. V tom burácajúcom rachote mu je jedinou odpoveďou ticho. Zastaví sa a pohľadom preletí tmavú oblohu. Čierne búrkové mraky zrazu pretne obrovský blesk. Na okamih spojí nebo a zem, osvieti všetko naokolo. Pátravému oku na sekundu odhalí viac, aj to čo už obklopili tiene.
Tam! Zdalo sa mi, že z tamtej bočnej uličky niečo vytŕča! Leží na ceste. Nie je si istý, ale ide to skontrolovať je to pár metrov od miesta kde stojí. Vykročí, no hneď akoby skamenie. K jeho ušiam doľahne ohlušujúca rana, dozvuky elektrického výboja. Otrasie sa a behom vyrazí k tomu miestu kde to niečo zazrel. Nepredpokladal, že je to dôležité, najskôr sa mu to len zdalo. No o niekoľko krokov ďalej sa presvedčil o opaku. Už videl, je to ležiaca mužská postava. Viac z tej vzdialenosti nerozoznal. Pribehol bližšie a čupol si k zatiaľ neznámej osobe. Asi nejaký opilec. Pomyslel si. Chytil jeho hlavu do dlaní a pootočil k sebe. V momente keď mu odhrnul vlasy dostal skoro infarkt. V rukách držal Irukovu tvár. Je ľadová. Pery má modré, viečka pevne zomknuté, dýcha plytko.
„Iruka...“ Zatrasie s ním, ale ten sa ani nepohne. Je v bezvedomí a podchladený. Panický pocit v ňom stále narastá. Priloží dva prsty na krčnú tepnu, pulz má neuveriteľne slabý. Zdvihne ho na ruky. Postaví sa a s bezvládnym telom v náručí sa vracia domov.

Dvere sa znova, už po druhýkrát v jednom dni rozletia, do bytu vpadne Kakashi nesúci Iruku, ktorý sa ešte stále neprebral. Kašle na vyzúvanie a vbehne s ním rovno do kúpeľne. Posadí ho za zem a oprie o vaňu, jednou rukou ho stále pridŕža aby nespadol a druhou sa natiahne po vodovodnom kohútiku. Zašpuntuje vaňu, chvíľu sleduje ako sa pomaly plní horúcou vodou, potom sa vráti naspäť k bezvedomému Irukovi. Tam sa potýka s menšími problémami pri vyzliekaní, predsa len zbaviť šiat chlapa, ktorý sa ani nehne nie je také ľahké ako by sa mohlo zdať. Keď sa mu to konečne podarí vaňa je plná až po okraj. Ešte do nej pre istotu strčí ruku aby vedel či má voda správnu teplotu. Tak akurát, vzal Iruku opäť do náručia a nedbajúc na to, že bude mokrý ho pomaly pokladá na dno.
Dal si pozor aby hlavu a pleci neponoril, lenže vždy, nech ho oprel ako chcel, keď ho pustil tak sa pomaly kĺzal smerom k vodnej hladine. Takže Kakashi musel sedieť na úzkom kraji veľkej nádoby a podopierať ho. Asi by sa stade aj tak nepohol, je príliš vystrašený aby sa od svojej lásky vzdialil čo i len na krok. Sedí strnulo, je plný napätia, obáv. Sleduje ako telo vo vode pomaly mení svoju nezdravú bielu až sivastú farbu na ružovšiu. Pri tom pohľade sa trochu upokojí. Natiahne ruku a zdvihne jeho tvár tak aby do nej videl.
„Čo to vyvádzaš?“ Šepne viac-menej pre seba a dá mu malí božtek na čelo. Zostane naklonený k nemu a pozoruje výraz jeho tváre. Trochu napätý, no pôsobením horúcej vody to z neho postupne opadáva.
Zrazu sa viečka, ktoré tak usilovne sledoval zašklbali a po ďalšom okamihu prudko otvorili. Oči mu rýchlo kmitali po miestnosti. Niekoľko krát naprázdno otvoril ústa, bol zmätený. No keď zavadil o svoje nahé telo ležiace vo vani v tom momente sa zbalil do klbka a upieral na muža sediaceho pri ňom vyčítavý pohľad. Teda trochu vyčítavý, dosť prekvapený ale hlavne veľmi naštvaný. Keby pohľad zabíjal tak má Kakashi vážne problém. Ten sa však dostaví aj tak, nevie čo povedať. Rozhodne sa pre čo najneutrálnejšiu otázku, ktorá hádam nevyvolá ďalší výbuch.
„Ako ti je?“ Iruka v odpoveď len niečo nezrozumiteľne zabrble do svojich kolien. S povzdychom sa pomrví na nepohodlnom okraji vane. Je mu jasné, že nech sa stalo čokoľvek musí to vyriešiť teraz lebo už inú príležitosť mať nebude. Naberie odvahu.
„Iruka,..“ Ale, nevie ako pokračovať.
„Čo?“ Spýta sa potichu.
„Stalo sa...“ Rozmyslí si to. „Nie, čo sa stalo?“
Nič, ticho.
„No tak.“ Natiahne ruku, pohladí ho po mokrej tvári. „Nech je to čokoľvek, chcem to počuť.“ No on len vzdorovito mlčí schúlený uprostred vane. Po niekoľkých ďalších minútkach ticha to Kakashi predsa len vzdá, omočí si ruku vo vode a zistí, že už je studená. Bez slova sa postaví, odíde, no hneď je zase naspäť. Na skrinku položí poskladaný župan. Zohne sa k vani a vezme Iruku znova na ruky. Tento krát je reakcia okamžitá.
„Hej! Pusti ma!!“ Osobe v jeho náručí sa na tvári zjaví rumenec. Napriek situácií sa musí pousmiať. Vždy sa tak roztomilo červená, ako keby som ho ešte nevidel bez oblečenia.
„Budeš ešte slabý. Skoro zamrznúť to nie je sranda.“
„Polož ma!“ Nedá si povedať.
„Dobre, dobre, počkaj.“ Postaví ho na zem. No keď ho pustí podlomia sa mu kolená a skončí presne tam kde bol. Uzná, že to nepôjde a nechá Kakashiho nech mu navlečie župan a odnesie ho do spálne. Úžasná jemnosť bielej tkaniny zahaľujúcej jeho stále mokré telo ho učičíka a otupí mu zmysli. Už necíti nič z predchádzajúceho hnevu, strachu či nenávisti. Dôvody zloby sú zahalené do oparu ospalosti a príjemných pocitov, ktoré spôsobuje bezprostredná blízkosť milovanej osoby. Kakashi ho položí na posteľ a odchádza.
„Počkaj!“ Ani sám Iruka netuší kde sa to v ňom vzalo. Zrazu má proste pocit, že mu dlží minimálne vysvetlenie. Asi aj ospravedlnenie.
„Áno.“ Otočí sa vo dverách s hlasom plným nádeje.
„Ja...“ Zrazu ho ten nával odvahy opustí, rozpačito sklopí pohľad.
„No, spusti.“ Povie s úsmevom Kakashi a posadí sa k nemu na posteľ.
„P-prepáč, bola to hlúposť.“ Na viac sa nezmôže.
„Áno to bola, ale to je teraz už jedno. Ja chcem vedieť prečo?“ Pred tým posledným slovom spravil významnú pauzu a naklonil hlavu trochu na stranu.
„Ech...t-teda...“ Kokce chlap ležiaci na posteli.
„Došlo mi, že to spustil ten riad, no o čo ide?“ Naklonil sa bližšie, oprel o lakte a zadíval sa do milencových očí. Ten by takýto pohľad asi dlho nevydržal nebyť toho, že sa v nich úplne stratil. Ani nevie ako, už vôbec nie prečo, ale vrhne sa na Kakashiho ústa. Nemôže si pomôcť. Keď on má tak nádherné oči. Ale nebol to dlhý a vášnivý bozk po akom v tom momente Iruka túžil. Iba letmé otretie pier. Lebo na rozdiel od neho si Kakashi situáciu uvedomuje až pridobre a včas sa odtiahne.
„Niečo som sa pýtal.“ Pripomenie. Chlap v župane klesne naspäť na pokrčený paplón. Pritiahne sa trochu bližšie a položí si hlavu do lona sediaceho. Ten tento krát neprotestuje a začne sa len tak z rozmaru pohrávať s jeho mokrými vlasmi.
„Vieš...“ Začne rozprávať Iruka. Zavrie oči, nadýchne sa. „Vadí mi, že sa ku mne chováš ako k slúžke a prostitútke v jednom.“ Vychrlí zo seba jedným dychom. Ruky v jeho vlasoch sa zastavia. Neotvára oči, nechce vidieť ten výraz. Každá sekunda po tom je pre neho priam neznesiteľná. S pevne zomknutými viečkami čaká na rozsudok.
„Ľúbim ťa.“ Zaznie, nie tak úplne odpoveď. V ušiach mu tie dve slová rezonujú stále dookola. Vzhliadne do tváre človeku čo to práve vyslovil. „Myslel som, že to vieš...“ Nechá vyznieť do stratena nemú výčitku.
„Nevedel som.“ Nič iné mu nenapadne. Vidí smútok, ktorý tým prehlásením druhému spôsobí.
„Gomenasai.“ Prilepí za to rýchlo.
„To nič.“ Ústa sa mu roztiahnu v trpkom úsmeve. „Asi by som to mal hovoriť častejšie.“
„Prepáč, prepáč, prepáč, som idiot!“ Vyhŕkne a schová si tvár do dlaní ako zahanbená školáčka. Kakashiho to očividne prekvapí. Váha čo spraviť, potom ho však jednou rukou chytí za obe zápästia a jemne, až láskyplne ich odtiahne nabok.
Usmeje sa, už poriadne od srdca na červeného Iruku a skloní sa pre bozk. Ten mu ho aj keď trochu zdráhavo opláca. No o chvíľu už po ostychu niet ani stopy, vášnivo norí jazyk do jeho úst a skúma každý ich kúsok.
Neprerušujúc toto spojenie sa mu Kakashiho zvedavé ruky rozbehnú po tele. Cez hrubú látku hladí jeho hrudník, boky, stehná. Zatiaľ sa starostlivo vyhýbajúc citlivým miestam. Miestnosťou sa nesú prvé tiché stony vždy tlmené ústami toho druhého. Kde tu končeky prstov zablúdia aj pod záhyby županu. Lenže to mu nestačí, pevne zovrie prešívaný okraj, jedno mohutné trhnutie postačí na to aby sa pások županu rozviazal a Iruka leží na posteli holý.
Kakashi vsaje jeho spodnú peru do úst a ako sa pomaly odťahuje necháva ju pomedzi zuby vykĺznuť von. Z lačným výrazom si prezerá to vlhko sa lesknúce nahé telo. Už len pri letmom pohľade na tie poodchýlené ústa, červené a napuchnuté z divokých bozkov, rýchlo sa dvíhajúcu a klesajúcu hruď s dvoma malými hnedými bradavkami, rozkošný rumenec na tvári a zastrený pohľad očí žiadajúcich o viac sa mu zrýchľuje tep. Cíti náhli príval vzrušenia rozlievajúci sa z jeho žalúdka až do špičiek prstov, ktoré už brneli ako túžili po ďalšom kontakte s tou jemnou pokožkou.
Neodolá a očami zablúdi aj do Irukovho rozkroku kde sa už nedá prehliadnuť jeho vztýčená pýcha. Ťažko prehltne a olizne si zrazu neuveriteľne suché pery, čo však objektu jeho túžob neunikne. Z ľahkým úsmevom a iskričkami v očiach sa zvodne vyvlečie aj z rukávov teraz už prekážajúceho županu a provokatívne roztiahne nohy. Odhalí tým nielen ryhu medzi pólkami, ale aj malý tmavý otvor.
Kakashiho látku nohavíc už dlho napína rastúca tvrdosť, no tento dráždivý pohľad na drzo sa ponúkajúce telo je poslednou kvapkou. Doslova sa na neho vrhne a opäť sa zúrivo zmocní jeho úst. Iruka ho náruživo zbavuje zbytočných handier, kusy oblečenia len tak lietajú vzduchom. Hladí ho po chrbte vo veľkých kruhoch. Kakashi zase rukami blúdi po jeho rysujúcich sa hrudných a brušných svaloch. Narazí na vzrušením stvrdnutú bradavku a stisne ju medzi palcom a ukazovákom. Okamžitou odpoveďou mu je hlasný vzdych jeho partnera. Opustí jeho ústa a vybozkáva si mokrú cestičku cez čeľusť, krk a kľúčne kosti, ktorých líniu odťahuje jazykom až k druhej tiež vztýčenej bradavke. Jemne ju pohryzne a následne láska ústami i jazykom. Neprestajne sa pritom venuje aj tej prvej.
Po chvíli nahradí pery rukou a posunie sa o niečo južnejšie. Po stope tmavohnedých chĺpkov vedúcich neomylne k miestu kde sa z nich vynára stoporený po pozornosti túžiaci penis. Kakashi nasaje nosom silnú vôňu vzrušenia šíriacu sa stade, vzhliadne. Vidí, že ho Iruka netrpezlivo sleduje, uškrnie sa a pustí do podrobného skúmania vnútornej strany jeho stehien. Citlivú pokožku zasýpa drobnými bozkami, no zanecháva za sebou aj podráždené červené stopy po zuboch. Dáva si záležať aby nevynechal ani kúsoček a zároveň sa ani len neobtrel o ten tepajúci orgán pred sebou.
Zhora sa ozve okrem stáleho rýchleho oddychovania nedočkavé zakňučanie. Rozhodne sa ho už ďalej netrápiť. Pohodlne sa uvelebí medzi jeho nohami. Skloní sa a vydýchne horúci vzduch na chvejúcu sa špičku. S potešením sleduje ako osoba pod ním slasťou privrie oči, zavráti hlavu dozadu a zatína dlane v päste čím krčí posteľnú plachtu. Pomedzi stisnuté pery mu unikne iba jedno ochraptené slovo:
„Pohni!“ Skôr prosba než rozkaz a Kakashi sa už nenechá ďalej prosiť. Otvorí ústa a uzavrie v nich jeho pýchu. K ušiam mu okamžite doľahne vzrušenia plný výkrik. Pohráva si s ním a tento krát obratne drží zuby od toho precitlivého nádobýčka čo najďalej.
Na chvíľku ho nechá úplne vykĺznuť z ústnej dutiny, načo sa ozvú zvuky nesúhlasu. No zase ich vystriedajú slastné stony keď obkrúži jazykom zamatový žaluď a vtiahne ho celého naspäť, poriadne hlboko. Cíti jeho penis až v hrdle, no to nič nie je v porovnaní s tým aké úžasne nemravné zvuky rozkoše sa linú cez Irukove pery.
Začne prudko sať, chce toho z neho vylúdiť ešte viac. A darí sa mu to. Jeho milenec sa priam zvíja pod návalom slastných pocitov spôsobených jeho ústami. No stále to nestačí. Posunie jednu ruku doteraz masírujúcu tvrdú bradavku nižšie. Pohladí pevné bruško, bedrá, skĺzne dole. Po ceste si ešte narýchlo nasliní ukazovák. Prejde ním po ryhe a prví článok jemne zasunie do Irukovho otvoru. Ten sa prudko nadýchne a očakáva čo bude aj keď to v podstate vie. Kakashi opatrne vsunie dnu celý prst, neprestáva sa pri tom venovať jeho erekcií. Pomaly zasunie aj druhý prst a zavadí pritom o malinký výbežok vnútri. V tom momente sa telo jeho milenca napne pod novým náhlim návalom vzrušenia. Našiel jeho prostatu.
„Kakashi...chcem...ťa už...v sebe!“ Vykoktá ťažko. Oslovený zatají dych, no rýchlo sa spamätá a pokračuje. Má čo robiť aby sa udržal, ale nechce mu ublížiť, tak pokračuje. Druhý prst nasleduje tretí. Rozhodne sa to už ďalej nepreťahovať, tým trápiť ich oboch. A tak keď si je istý, že lepšie ho už na svoj vpád nepripraví pomaly prsty vytiahne aby ich mohol nahradiť niečím väčším. Nechá si ho vykĺznuť z úst. Vyloží si jeho nohy na plecia a kľakne si medzi ne.
Začne do neho opatrne prenikať. Iruka zatají dych a zatne zuby. Bez lubrigantu, na ktorý tak trochu pozabudli to býva ťažké. Pripraví sa na bolesť, no tá neprichádza. Cíti iba zvláštny tlak a asi polovicu pulzujúcej Kakashiho erekcie v sebe. Dnes je akýsi pozorný. Je jeho poslednou myšlienkou pred tým ako mu mozog pohltí nová vlna slasti keď doňho vnikne až po koreň. Nepríjemné emócie miznú, menia sa na úžasný pocit naplnenia. Ten však po chvíli pominie, Kakashi sa nehýbe. Čaká kým si zvykne, no on už nie je ochotný ďalej otáľať. Jediné na čo myslí je vlastné uspokojenie. Začne prudko pohybovať panvou. Druhého to síce prekvapí, ale rýchlo sa pridá do vášnivého tanca dvoch potom sa lesknúcich tiel.
Teraz už izbu naplňujú dvojhlasné prejavy ich vzrušenia. Nevnímajú nič, iba jeden druhého a spojenie medzi nimi. V tomto okamihu akoby okolitý svet prestal existovať. Ponorený a ovládaný nespútanou túžbou, ich pohyby sa neustále zrýchľujú smerujúc k uvoľneniu. Prírazy sú čoraz silnejšie, naliehavejšie, ich hlasy sa ozývajú stále hlasnejšie. Iruka ledva udrží nohy na jeho pleciach. S ďalším hlbokým prírazom sa jeho telo napne a prehne do oblúka. Vyvrcholí s Kakashiho menom na perách. Biela tekutina v spŕškach pokropí jeho brucho.
Sťahy svalov spolu s pohľadom na milencov orgazmus okamžite dostane na vrchol aj Kakashiho. Pevne zaryje nechty do Irukovych bokov. Začne plniť jeho vnútro svojím semenom.
Potom ešte zvládne vytiahnuť svoj už ochabnutý penis a hneď nato sa nevládne zrúti na posteľ vedľa rýchlo oddychujúceho partnera. Len tak ležia, dotýkajúc sa rukami hľadia do stropu. Vo vzduchu sa vznáša pach sexu a potu.
„Som unavený.“ Prehovorí spokojne Iruka a schová sa mu do náručia.
„Tak spi.“ Odpovie Kakashi a pretiahne cez nich paplón.