Taký nudný pracovný deň

anime: naruto
pár: NarutoGaara (ja viem, že už vám s tým leziem na city, ale keď oni sú spolu tak kawai!!)
varovanie: Yaoi, OOC
poznámka: úplne prvé yaoi čo som kedy napísala, takže prosím nechajte po sebe komentár, nech viem či to mám rovno zabaliť alebo sa ešte o niečo takéto pokúsiť...užite si to ;)

Do Konohy prišlo ráno. Ospalé slniečko vykúka spoza čierneho obzoru a halí dedinu do matného sivého svetla. Väčšina obyvateľov sa len prebúdza zato v kancelárií istého nemenovaného Hokageho už panuje denný ruch.
„Hej, Naruto tu sú nejaké ďalšie papiere...“ Chlapík vo dverách zamrzne uprostred vety.
„Díky Shikamaru, polož ich, prosím ťa, niekde tam na tú kopu.“ Na ktorú kopu mu zostalo záhadou pretože po prvé Naruta cez tie hory dokumentov vôbec nevidel a po druhé v tom okamihu sa miestnosťou prehnal silný prievan. Obaja len s úžasom sledovali ako hŕby papierov naskladané až po strop jeden po druhom letia von oknom.
„Zrazu to tu vyzerá tak prázdno.“ Poznamená spokojne sa tváriaci Hokage.
„Asi nechceš aby som po ne šiel, čo?“ Chlapec- oprava už muž sediaci za pracovným stolom sa zatvári zdesene. „Myslel som si.“ Prehodí ešte Shikamaru a zavrie za sebou dvere.
Naruto si s hlasným povzdychom vyloží nohy na stôl. Pomaly sa hojdá dopredu, dozadu na dvoch zadných nohách stoličky. Zakloní hlavu, Cez otvorené okno za sebou nahliadne von. Na krásnu modrú oblohu len kde tu brázdenú bielymi obláčikmi. Zavrie oči. Taký nádherný deň a ja musím sedieť tu! Človek by si pomyslel, že byť Hokage je väčšia sranda. Už sa ani nečudujem babči Tsunade, že to zabalila. Hm, predčasný dôchodok to vlastne neznie tak zle. Ale uvažovať na ním niečo po dvadsiatke to je tak trochu (trochu viac) na hlavu. No zase aby som neklamal zažívam aj pekné okamihy. Napríklad...
„Ahoj!“ Zaznie milo hlas spoza neho.
„Tresk!“
„N-naruto si v poriadku?“ Spýta sa Gaara premáhajúc škodoradostný smiech a ponáhľa sa pomôcť mu naspäť na nohy.
„To sa robí? Takto sa zakrádať!“ Rozčuľuje sa. „Mohol som si ublížiť!“
„Na stoličke sa nehojdá.“ Napomenie ho na oplátku.
„To je síce pravda, ale...ako si sa sem vôbec dostal?!“
„Oknom.“ Odpovie s veselím úsmevom od ucha k uchu, akoby bol na seba nesmierne hrdý. Naruto zdvihne zo zeme stoličku a opäť sa na ňu posadí.
„A čo tu vlastne chceš?“ Teraz sa Gaara zatvári naozaj urazene, našpúli pery a zamračí sa.
„Dlho sme sa nevideli. Mal som cestu okolo a...“ Odmlčí sa. Naštvaný vystrieda výraz úprimnej ľútosti. Tu sa Naruto zamyslí. A toto má byť Kazekage? Tento roztomilý smutne sa tváriaci človiečik je Gaara? Niekedy sa tomu verí len ťažko. „Chýbal si mi.“ Prizná po chvíli ticha s očami rozpačito zabodnutými do drevenej podlahy.
Tón aký použije v kombinácií s tým ako vyzerá dokonale otupí Narutov ostrý jazyk. Nechá ho prísť bližšie a posadí si ho do lona. Ten len poslušne ovinie ruky okolo jeho krku a venuje mu dlhý vášnivý bozk.
„Moment.“ Odtiahne sa Hokage, pohne sa v ňom svedomie. „Mám prácu.“ Zaprotestuje tá časť zo zmyslom pre povinnosť.
„Myslíš tú, čo ti pred chvíľou priam vyletela z kanclu?“
„Tak to ty v tom máš prsty!“
„Nié, to by som si nikdy nedovolil.“ Zatvári sa ako nevinnosť sama.
„Ty...!“ Ale hnevať sa na neho nemôže. Nie keď ho obdarí ďalším láskyplným bozkom. Neprerušujúc spojenie ich úst obtočí mu Naruto paže okolo pása aby nespadol, zatiaľ čo Gaara mu vkĺzne rukami pod tričko. Hladí mu chrbát a hruď, pričom akoby náhodou zavadí o jednu z bradaviek. Jazykom sa presunie na jeho šiju zanechávajúc za sebou mokrú stopu. Tisne sa k nemu čo najbližšie a neprestáva sa ho pod tričkom dotýkať, no jednu ruku posunie o niečo nižšie. Miestnosť naplní polohlasný vzdych. Gaara mu pomaly, provokatívne rozopína nohavice. Zubami dráždi citlivú kožu na jeho krku a zasýpa ju drobnými bozkami. Zasúva ruku pod okraj Narutovych trenírok keď sa ozve rázne zaklopanie.
„Sakra.“ Sykne potichu Hokage.
„A ja tu oficiálne nie som.“ Podotkne Gaara. V panike sa rozhliadnu po kancelárií kde by sa mohol schovať. Kľučka sa už pohne smerom nadol. Zrak im padne na tmavé prázdne miesto pod písacím stolom. Dvere sa otvoria.
„Ahoj Sakura, deje sa niečo?“ Položí ružovláske otázku keď sa zasunie a ruky položí na opierky po stranách stoličky.
„Vlastne áno. Nič hrozné len...“ Pustila sa do výkladu.
Pod doskou stola kde sa krčí Gaara doliehajú jej slová iba tlmene, no on sa ani nesnaží ju počúvať. V tom malom priestore je tesno aj bez páru nôh naviac. Nevyzerá to, že by sa chystala v dohľadnej dobe odísť. Začína mu byť nepohodlne a teplo. Zrazu mu pohľad padne na istú časť Narutovho tela presne vo výške očí. Zips má stále rozopnutý a spodky trochu stiahnuté. Sám pre seba sa uškrnie a po štyroch príde bližšie...
Naruto prudko nasaje nosom vzduch a vystrie sa ako keby zhltol pravítko. Na “tom“ citlivom mieste ho pohladí horúci dych. Ani na sekundu nezapochybuje o tom čo má Gaara v úmysle len dúfa, že si to ešte rozmyslí. Keby tu tak nebola Sakura! Zacíti mokrý dotyk, najskôr len špičky jazyka, no hneď nato celej jeho plochy. Zahryzne si do spodnej pery aby udusil stony derúce sa mu z hrdla. Dych sa mu zrýchli, do tváre nahrnie červeň. Význam Sakuriných slov mu akosi uniká. Náhle ho tam dole obklopí vlhké teplo cudzích úst. Prsty pevne zatne do operadiel stoličky. Unikne mu tichý vzdych.
„Naruto? Si v poriadku?“ Všimne si Sakura jeho zvláštny výraz.
„A-ano som.“ Odpovie roztrasene. Gaara sa dole vážne činí. Pomyslí si.
„Nevyzeráš. Nemáš horúčku, si celý červený?“ Stará sa.
„Ech...nie, v-všetko je...v poriadku Sakura-chan.“ Sformulovať súvislú vetu mu robí čím ďalej tým väčšie problémy. Akákoľvek myšlienka sa v jeho hlave stráca v prívale rozkoše. Jeho dych sa z blížiacim vyvrcholením stáva stále nepravidelnejším.
„Vážne?“ Obáva sa o neho nič netušiaca Sakura.
„Áno!“ Vykrýkol na ňu lebo už to naozaj nemohol vydržať.
„Dobre, tak je teda radšej pôjdem.“ Oznámi s jasnými obavami v hlase, ale odchádza. Naruto sa chce okamžite odsunúť, no vtom sa ešte vo dverách otočí a milo povie. „Keby si čokoľvek potreboval budem v kancelárií.“ Mal chuť na ňu zbľačať nech už vypadne ale namiesto toho jej len kývol hlavou. Už bol blízko, až príliš.
Tesne potom, čo sa za ňou zaklapli dvere sa mu konečne dostane túžobného uvoľnenia. Zakloní hlavu, prsty zaborí do Gaarovych vlasov a potichu vykríkne jeho meno. Pred očami sa mu zatmie. Unavene sa oprie, zhlboka oddychujúc zacíti ako jeho pýcha vykĺzne z tých úžasných úst. Pozrie dole, medzi svoje nohy a zbadá Gaaru ako si utiera biele kvapky z kútika úst a brady.
„Čo to, preboha, stváraš?“ Dostane zo seba medzi nádychmi. No on sa len diabolsky uškrnie.
„Tá debata bola príliš nudná, rozhodol som sa ti ju trochu...oživiť.“ V očiach sa mu ligocú iskričky hravosti.
„No veď počkaj! Toto ti len tak nedarujem.“
„Heeej? Už sa teším.“ Natiahne sa, aby sa ich pery mohli stretnúť...