Porada

anime: naruto
pár: Gaara a originálna postava
upozornenie: shonen ai, OOC
poznámka: taká blbinka čo som predvčerom v noci splácala...berte prosím ohľad na to, že som to písala okolo jednej v noci!!! Písané je to z pohľadu Gaaru. A je to pomerne ujety nápad...skoro ako ja xD

„Ach jooo!“ Povzdychnem si vykračujúc prázdnymi chodbami tichej budovy. Zarazím sa. Prázdna? Tichá? Musím sa usmiať. Obvykle je to tu kadejaké, len nie prázdne a tiché. Asi som si už na ľudí chaoticky pobehujúcich s kancelárie do kancelárie a mamľasov blokujúcich premávku natoľko zvykol, že mi to tu bez nich príde také...smutné a neprívetivé. Teraz to proste vyzerá inak. Inak a pritom vlastne rovnako. Je zvláštne prejsť od dverí k dverám bez toho aby do mňa niekto nevrazil.
Zastavím sa. Chodba, ktorou kráčam končí. Stojím pred zavretými dverami. Dôvod prečo je to tu ľudoprázdne sa nachádza práve za nimi. Ešte raz sa zhlboka nadýchnem a vydýchnem, položím ruku na kľučku a vojdem.
V tom okamihu sa na mňa uprú zraky asi tridsiatich ľudí. Tridsiatich štyroch, opravím sa. Všetci vstanú. Prejdem k jedinej voľnej stoličke (ako inak) za vrch stolom. Usadím sa, ostatný tiež. Na hromádke predo mnou na lesklej doske stola ležia nejaké papiere. Podrobný výpis tém dnešnej schôdze. Preletím ich pohľadom. Vždy mi príde neuveriteľne komické, že kvôli obyčajnému zasadaniu rady vyprázdnia celé veliteľstvo. Zoznam tých banálnych tém mi len potvrdí nezmyselnosť ich konania. No dobre, ako myslia.
„Tak...“ Začnem, ale vzápätí ma preruší chlapík sediaci na pravo o štyri miesta ďalej.
„Kazekage-sama, prepáčte, ale myslím, že by sme mali začať riešením istého problému, ktorý síce nie je na programe, zato je určite závažnejší než tie ostané.“ Prednesie strojene.
„Dobre.“ Sakra, dnes som to chcel odbiť čo najrýchlejšie. Čo už, nič iné mi nezostáva. Položím papiere naspäť a zdvihnem pohľad k tomu chlapovi...neviem mu prísť na meno...no nevadí.
„Takže...“ Pokračuje keď upúta moju pozornosť. „...získali sme informácie z dôveryhodného zdroja, že jeden z členov rady udržuje homosexuálny pomer.“ Keby som práve v tomto momente niečo pil/jedol odniesli by si to všetci naokolo. To nemôžu myslieť vážne. Rozhliadnem sa po (nanešťastie) smrteľne vážnych tvárach členov zasadnutia. Preboha!! Vzdychnem v duchu. Vždy zabúdam, že rada je tak z dvoch tretín zložená zo senilných, konzervatívnych a impotentných dedov.
„A...akože...“ Skoro neudržím smiech keď vidím tie prísne pohľady. „...kde spočíva ten problém?“ Pár ľudom som práve statočne vyrazil dych.
„No, teda...“ Vyzerá to, že aj tomu dotyčnému čo s tým začal. „Kazekage-sama, mohlo by to veľmi uškodiť povesti dediny.“ To už mi fakt nie je všetko jedno. Zatnem zuby a snažím sa tváriť čo najserióznejšie. Niekedy ma vedia tak pobaviť.
„Vážne?“ Spýtam sa pochybovačne. Ale to bola veľká chyba.
„Samozrejme,...!“ Následne ma skoro všetci čo tu sedia zahrnuli prúdmi slov. Spustila sa asi tak pól hodinová prednáška o...ja ani neviem o čom ale zachytil som iba pár dôležitých informácií. Napríklad kto je ten údajný “úchyl“ a...nie pardon to je všetko zmysluplné čo som sa za tých tridsať minút z ich úst dozvedel. Jediný kto k tomu nemal čo povedať bol obvinený. Noriyuki len potichu sedí na svojom mieste a pozoruje situáciu. Je to najmladší člen rady, dvadsať šesť ročný elitný jounin. Vysoký, čierne dlhé vlasy a...
„Chápete?“ Prehovoril nakoniec mojím smerom jeden z tých zosušených dedkov. Len kývnem hlavou.
„Dobre, navrhujem vyhodiť pána Hideyoshi Noriyukiho z rady a podrobiť disciplinárnemu konaniu.“ V duchu obrátim oči k stropu.
„Nesúhlasím,...“ V tom okamihu ma vyslovene zasypú jedovaté, nesúhlasné vety. Zúrivo prekrikujú jeden druhého. Unavene si prstami pretriem páliace oči. Neuveriteľné. A toto majú byť najinteligentnejšie mozgy Suny. Buď je to tým vekom alebo sme na tom ešte horšie ako som pôvodne myslel. Zo všetkých strán ku mne doliehajú rozhorčené slová. Začína ma z toho bolieť hlava. Neznie to, že by sa chystali v dohľadnej dobe stíchnuť. Vzkypí vo mne hnev. „DOSŤ!!!“ Prudko vstanem a tresnem päsťou do stola. Už to nevydržím! Ako keď utne kanceláriou sa rozhostí hrobové ticho.
„Už stačilo! Ste dospelí ľudia a riešite tu takéto hovadiny! Sem to nepatrí! Navyše nikomu z vás do súkromného života kohokoľvek a už vôbec nie iného člena zasadania nič nie je! Aj keby si to rovno tu pred vami on a jeho priateľ rozdali ja neviem na stole, nechcem o tom nič počuť!!“ Zhlboka dýcham pripravený nevraživým pohľadom prebodnúť každého kto by sa odvážil odporovať. Lenže to nehrozí, sú príliš otrasený, na tvárach sa im odráža čistý šok. Až na jedného. Norimu sa na tvári usadil potuteľný úsmev.
„A keď už sme pri pretriasaní osobných záležitostí, pozývam vás všetkých na svadbu. Áno vlastnú, pozvánku s bližšími informáciami vám pošlem do konca tohto týždňa.“ Otočím sa a nabrúsene vypochodujem z miestnosti plnej starcov neveriacne kývajúcich hlavami. Nezabudnem za sebou zatresnúť dvere.

O dva týždne neskôr:
„Na čo som sa to len nechal nahovoriť?“
„Prosím?“ Syknem na chlapa s tmavými vlasmi zviazanými v konskom chvoste stojaceho vedľa mňa. „Veď ty si hlavným iniciátorom toho všetkého. Požiadal si ty mňa. Ja som len súhlasil.“
„No áno, ale až dodatočne a z toho nesprávneho dôvodu a v zlom čase.“
„Neni to jedno?“
„Nie to teda nie je Gaara! Mohol si si nájsť aj lepšiu príležitosť ako výbuch hnevu na porade!“
„Tichšie! A usmievaj sa.“ Precedím kútikom úst. On len prevráti oči, ale zmĺkne.
„V tom príšernom smokingu sa usmieva len ťažko.“ Začne zase o chvíľu.
„Ale no ták Nori. Vyzeráš skvele.“ Štuchnem ho lakťom pod rebrá. „Pozri.“ Otočí hlavu smerom, ktorým ukážem. Zašklbe mu kútikmi úst. V rohu haly stojí skupina starcov, ktorých som naposledy videl pred štrnástimi dňami. Pohoršene sa obzerajú okolo seba a niečo si mrmlú popod nos.
„Ale je zvláštne, že vtedy nevyčmuchali s kým to ten pomer mám.“
„No našťastie. Aj keď teraz už je to jedno.“
„Neutrpí tým povesť dediny?“ Podpichuje ma.
„Nie, nemyslím si.“ Chce ešte niečo odpovedať, ale pristavý sa pri nás nejaká ženská. „Obrad o chvíľu začne tak...“
„Jasné, jasné.“ Skočím jej do reči a ťahám svojho budúceho manžela smerom k oltáru...